VYZNANIE

Marika Gombitová (1979)

Lucie Bílá (1999)

Hudba: J. Lehotský

Text: K. Peteraj

Viem – mal si plnú čiapku snov.

Viem – tuším čo sa stalo s ňou.

Tak príď. V tmavej chodbe stoj a blúď.

Zazvoň – prídem odomknúť.

Príď. Klavír spí tu pod prachom.

Príď. Zahraj mne a oblakom.

Tak príď do tej izby podkrovnej.

Veď vieš – vyhnali sme lásku z nej.

Stratená v púpavách

stála som tam raz.

Seď. Seď a do tmy niečo hraj.

Šum letnej lásky privolaj.

Tak hraj o kvitnutí púpav tých

raz… raz a navždy sfúknutých.

Tak príď do tej izby podkrovnej

Veď vieš – vyhnali sme lásku z nej.

Vráť láske čas keď málo vie.

Vráť. Nech aj jeseň májom je.

Vráť – nepočítaj týždne strát.

Vráť. Zajtrajšok jej vráť.

Vráť láske čas keď málo vie.

Vráť. Nech aj jeseň májom je.

Vráť – nepočítaj týždne strát

Vráť – zajtrajšok jej vráť.

Zajtrajšok jej vráť.

Zajtrajšok jej vráť.

Jej vráť.